Tak vám poviem:

Na Nový rok STV odvysielala film Vlny. Je to podnetný a profesionálne spracovaný príbeh, ktorý v tejto dobe môže pôsobiť aj účelovo. Chýbajú v ňom určité súvislosti čo je v poriadku, lebo ide o príbeh a nie dokument,
Podobne by sa dal vyrozprávať aj príbeh Oty Plávkovej, ktorý prebiehal na Slovensku súčasne. Zatiaľ je len v knižnej forme „Nič neodvolám“ od autora Michala Várošíka (Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici – 2021).
Obidva príbehy opisujú okupáciu Československa v auguste 1968 vojskami Varšavskej zmluvy a obidva príbehy majú účel vyzdvihnúť hrdinstvo hlavných postáv hoci aj na úkor skreslenia histórie.

Autor nemusí klamať, stačí ak vynechá z rozprávania niektoré dôležité okolnosti, ktoré historici nazývajú fakty. V týchto príbehoch napríklad zostala nevypovedaná rozhodujúca úloha kľúčových politikov – konkrétne vtedajšieho prezidenta gen. Ludvika Svobodu a jeho vplyv na pobúrených obyvateľov.

Mal som 15 rokov a pamätám si ako z rádia nepretržite znelo: „Zachovejte klid a rozvahu!… Ja som sa síce týmito pokynmi neriadil, ale zabralo to na väčšinu obyvateľov a našťastie z toho nebola veľká strieľačka, Inak by bolo hrobov na Slovensku nespočetné množstvo.

Tak ma v tejto súvislosti napadá paralela s dianím na Ukrajine. Možno by aj tam pomohol nový rozvážny prezident s príbehom osloboditeľa a rozumom stratéga, ktorý požíva rešpekt drvivej väčšiny obyvateľov. Napokon, Zelenského mandát už dávno skončil a „bojovníci“ sa z Ukrajiny vytratili medzi prvými!

P.S. : Všetko dobré do Nového roku 2026!